39. Folklórny festival Tancuj, tancuj - Hajdušica 2009

31. mája 2009 sa v 200-ročnej Hajdušici konal 39. ročník festivalu pod názvom Tancuj, tancuj...
Tanečníci mládežníckej a staršej folklórnej skupiny ilockého spolku Ľudovíta Štúra sa predstavili s choreografiou pod názvom Metlový tanec, ktorú spracovali Vlatko Miksad a Jarmila Mudrochová, a nacvičila ju Jarmila Mudrochová.

Je to festival slovenskej hudby a folklóru a je najväčším hudobno-folklórnym podujatím vojvodinských Slovákov. Je súťažného charakteru a prezentuje výsledky celoročnej práce a činnosti kultúrno-umeleckých spolkov.
"Tancuj, tancuj" je festival a zároveň aj súťaž hudobno-folklórných tradícií Slovákov v Srbsku. Organizuje sa každoročne. Prvý ročník bol uskutočnený v roku 1970.

Festival sprevádzajú etnovýstavy, výstavy výtvarníkov, ale aj súťaže rybárov, poľovníkov a šachistov. Zúčastňuje sa ho pravidelne okolo 30 spolkov a súborov – i domácich slovenských, i predstavitelia iných národností a hostia zo Slovenska.

Váľanie májového dreva v Iloku

24. mája sa konalo tradičné Váľanie májového dreva v Iloku. MS Ilok zavolala na túto lokálnu manifestáciu aj súbor z Radošu. Staršia skupina zaspievala niekoľko ľudových piesní a deti zatancovali tanec ktorý s nimi nacvičila Jarmila Mudrochová. Hrala im ilocká muzika, pod vedením Želka Dubovskeho. V programe vystúpili 3 skupiny tanečníkov MS Ilok: detská, stredná a mládežnícka. Nacvičili ich Jarmila Mudrohová a Milina Menďanová, hudbu viedol Želko Dubovski. Uvádzanie, ktoré napísala Anna Pucovská, čítali Biljana Ježiková a Daniel Dubovski. Program sa konal na nádvorí Slovenského národného domu. Po programe sa pokračovalo zábavou, na ktorej hrali skupina Alesis a Virmas band.
O tradícii váľania májového dreva vám ponúkame nasledujúce údaje:
Máje boli známe už v antike. Gréci, Rimania a ďalšie staroveké národy dávali 1. mája na domy a hospodárske objekty zelené vetvičky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Ľudia verili, že v noci z 30. apríla a 1. máj na Zemi vyčíňajú zlé sily a že pod ich vplyvom môže zlyhať úroda na poli a byť ohrozený nielen dobytok, ale i ľudské zdravie. Verilo sa, že zelené vetvičky a veniec spletený zo šašiny, alebo vŕbového prútia a jarných kvetov prekazia bosorácke úmysly. Okrem toho, uprostred dediny stavali máj, ktorý mal chrániť dedinu pred všetkým zlým.
Najstaršia zaznamenaná správa v strednej Európe o stavaní májového dreva pochádza z roku 1255. Do 15. storočia bol máj symbolom ochrany od všetkého zlého. V 15. storočí sa máj stáva znakom vážneho záujmu mládenca o dievča. Na Slovensku stavali máje v nočnej hodine mládenci pred dom dievky, ktorá sa mala vydávať. Bola to informácia pre dedinu, že sa na jeseň bude konať svadba a máj dvíhal budúci mladoženích so svojimi priateľmi, najčastejšie v dohode s budúcimi svokrom. Medzitým, stavali sa aj hanebné máje pred dom dievky, ktorá z hrdosti a pýchy odmietala pytačov. Taký hanebný máj sa neváľal slávnostne, ale ho zahanbený otec najčastejšie zoťal pred zorou, aby nebol dedine na posmech.

Máje sa stavajú v noci z 30. apríla na 1. mája. Drevo musí byť vysoké a rovné, ozdobené rôznofarebnými stužkami, uterákmi a fľaškami. Deň pred váľaním obnovujú mládenci máju výzdobu. Vymenia korunu stromu a dievčatá ju znovu ozdobia. Voľakedy, za starých čias, sa máj váľal na druhý deň Turíc. Od Druhej svetovej vojny sa máj váľa v poslednú nedeľu v máji. Za posledných 20 rokov sa stalo tradíciou, že sa pred váľaním najskôr predstavia tanečníci a speváci z Iloku, novšie už i cezpoľné folklórne skupiny, s folklórnym programom a až potom nasleduje samotné váľanie. Drevo váľajú mládenci, ktorí ho i postavili, v ľudovom kroji, niektorí z nich tancujú s dievčatami okolo dreva. Drevo, po dostatočnom vykopaní, striedavo spúšťajú i dvíhajú, aby čím dlhšie oddialili samotné rúcanie. Pod korunou sa zozbierajú najmä deti, ale i starší, v snahe byť prvým, kto chytí tužku, alebo halúzku. Keď sa máj zrúca, každý návštevník sa snaží odtrhnúť si kúsok konára, po možnosti so stužkou, a zoberie si ho domov, aby chránil dom pred všetkým zlým. Potom sa pokračuje v speve, tanci a veselici do polnoci, často krát aj dlhšie.

VII. Žur škola v Báčskom Petrovci

V žiackom domove Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci sa 19.04.2009 zakončila Žur škola.
Vyše 20 účastníkov zo všetkých častí Vojvodiny a z Iloka, Biljana Ježiková a Daniel Dubovski, ešte vo štvrtok pricestovali do Petrovca.
Výbor pre informovanie NRSNM už niekoľko rokov úspešne organizuje Žur školu, čiže edukačné kurzy pre novinárov slovenských médií.

Kým minulý ročník Žur školy uprednostnil televízne príspevky, témou tohto ročníka je správa v médiách, presnejšie správa verzus bulvárna správa a to s dôrazom na novinársky etický kódex.
Na kurze sa hovorilo o začiatkoch globalizácie mediálnej scény, vzniku tabloidov a bulvárnej správy, tzv. "amerikanizácie" médií, tiež obsahovej kvality tak dennej ako aj „žltej“ tlače, o základoch písania správ, o figurovaní správ ako každodennej potreby súčasnej spoločnosti a význame informovanosti jednotlivca. Okrem toho, hovorilo sa aj o riporte, foto - správe a fotografii vôbec, samozrejme v tlačených médiách. V rámci tohtoročnej Žur školy prebiehal aj rozhlasový seminár.
Poslucháči kurzu okrem prednášok absolvovali i praktickú časť, v rámci ktorej si overili alebo jednoducho vyskúšali vlastné zručnosti, tak pri písaní správ, ako aj pri výrobe rozhlasového príspevku, strihu a prednese. K dispozícii mali techniku a štúdio Rádia Petrovec, tiež nezištnú pomoc zo strany zamestnancov petrovského rozhlasu. Tohtoročnú Žur školu uzavrel predseda Výboru pre informovanie NRSNM udelením certifikátov a ďakovných listín účastníkom.