24. mája sa konalo tradičné Váľanie májového dreva v Iloku. MS Ilok zavolala na túto lokálnu manifestáciu aj súbor z Radošu. Staršia skupina zaspievala niekoľko ľudových piesní a deti zatancovali tanec ktorý s nimi nacvičila Jarmila Mudrochová. Hrala im ilocká muzika, pod vedením Želka Dubovskeho. V programe vystúpili 3 skupiny tanečníkov MS Ilok: detská, stredná a mládežnícka. Nacvičili ich Jarmila Mudrohová a Milina Menďanová, hudbu viedol Želko Dubovski. Uvádzanie, ktoré napísala Anna Pucovská, čítali Biljana Ježiková a Daniel Dubovski. Program sa konal na nádvorí Slovenského národného domu. Po programe sa pokračovalo zábavou, na ktorej hrali skupina Alesis a Virmas band.
O tradícii váľania májového dreva vám ponúkame nasledujúce údaje:
Máje boli známe už v antike. Gréci, Rimania a ďalšie staroveké národy dávali 1. mája na domy a hospodárske objekty zelené vetvičky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Ľudia verili, že v noci z 30. apríla a 1. máj na Zemi vyčíňajú zlé sily a že pod ich vplyvom môže zlyhať úroda na poli a byť ohrozený nielen dobytok, ale i ľudské zdravie. Verilo sa, že zelené vetvičky a veniec spletený zo šašiny, alebo vŕbového prútia a jarných kvetov prekazia bosorácke úmysly. Okrem toho, uprostred dediny stavali máj, ktorý mal chrániť dedinu pred všetkým zlým.
Najstaršia zaznamenaná správa v strednej Európe o stavaní májového dreva pochádza z roku 1255. Do 15. storočia bol máj symbolom ochrany od všetkého zlého. V 15. storočí sa máj stáva znakom vážneho záujmu mládenca o dievča. Na Slovensku stavali máje v nočnej hodine mládenci pred dom dievky, ktorá sa mala vydávať. Bola to informácia pre dedinu, že sa na jeseň bude konať svadba a máj dvíhal budúci mladoženích so svojimi priateľmi, najčastejšie v dohode s budúcimi svokrom. Medzitým, stavali sa aj hanebné máje pred dom dievky, ktorá z hrdosti a pýchy odmietala pytačov. Taký hanebný máj sa neváľal slávnostne, ale ho zahanbený otec najčastejšie zoťal pred zorou, aby nebol dedine na posmech.
Máje sa stavajú v noci z 30. apríla na 1. mája. Drevo musí byť vysoké a rovné, ozdobené rôznofarebnými stužkami, uterákmi a fľaškami. Deň pred váľaním obnovujú mládenci máju výzdobu. Vymenia korunu stromu a dievčatá ju znovu ozdobia. Voľakedy, za starých čias, sa máj váľal na druhý deň Turíc. Od Druhej svetovej vojny sa máj váľa v poslednú nedeľu v máji. Za posledných 20 rokov sa stalo tradíciou, že sa pred váľaním najskôr predstavia tanečníci a speváci z Iloku, novšie už i cezpoľné folklórne skupiny, s folklórnym programom a až potom nasleduje samotné váľanie. Drevo váľajú mládenci, ktorí ho i postavili, v ľudovom kroji, niektorí z nich tancujú s dievčatami okolo dreva. Drevo, po dostatočnom vykopaní, striedavo spúšťajú i dvíhajú, aby čím dlhšie oddialili samotné rúcanie. Pod korunou sa zozbierajú najmä deti, ale i starší, v snahe byť prvým, kto chytí tužku, alebo halúzku. Keď sa máj zrúca, každý návštevník sa snaží odtrhnúť si kúsok konára, po možnosti so stužkou, a zoberie si ho domov, aby chránil dom pred všetkým zlým. Potom sa pokračuje v speve, tanci a veselici do polnoci, často krát aj dlhšie.
O tradícii váľania májového dreva vám ponúkame nasledujúce údaje:Máje boli známe už v antike. Gréci, Rimania a ďalšie staroveké národy dávali 1. mája na domy a hospodárske objekty zelené vetvičky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Ľudia verili, že v noci z 30. apríla a 1. máj na Zemi vyčíňajú zlé sily a že pod ich vplyvom môže zlyhať úroda na poli a byť ohrozený nielen dobytok, ale i ľudské zdravie. Verilo sa, že zelené vetvičky a veniec spletený zo šašiny, alebo vŕbového prútia a jarných kvetov prekazia bosorácke úmysly. Okrem toho, uprostred dediny stavali máj, ktorý mal chrániť dedinu pred všetkým zlým.
Najstaršia zaznamenaná správa v strednej Európe o stavaní májového dreva pochádza z roku 1255. Do 15. storočia bol máj symbolom ochrany od všetkého zlého. V 15. storočí sa máj stáva znakom vážneho záujmu mládenca o dievča. Na Slovensku stavali máje v nočnej hodine mládenci pred dom dievky, ktorá sa mala vydávať. Bola to informácia pre dedinu, že sa na jeseň bude konať svadba a máj dvíhal budúci mladoženích so svojimi priateľmi, najčastejšie v dohode s budúcimi svokrom. Medzitým, stavali sa aj hanebné máje pred dom dievky, ktorá z hrdosti a pýchy odmietala pytačov. Taký hanebný máj sa neváľal slávnostne, ale ho zahanbený otec najčastejšie zoťal pred zorou, aby nebol dedine na posmech.Máje sa stavajú v noci z 30. apríla na 1. mája. Drevo musí byť vysoké a rovné, ozdobené rôznofarebnými stužkami, uterákmi a fľaškami. Deň pred váľaním obnovujú mládenci máju výzdobu. Vymenia korunu stromu a dievčatá ju znovu ozdobia. Voľakedy, za starých čias, sa máj váľal na druhý deň Turíc. Od Druhej svetovej vojny sa máj váľa v poslednú nedeľu v máji. Za posledných 20 rokov sa stalo tradíciou, že sa pred váľaním najskôr predstavia tanečníci a speváci z Iloku, novšie už i cezpoľné folklórne skupiny, s folklórnym programom a až potom nasleduje samotné váľanie. Drevo váľajú mládenci, ktorí ho i postavili, v ľudovom kroji, niektorí z nich tancujú s dievčatami okolo dreva. Drevo, po dostatočnom vykopaní, striedavo spúšťajú i dvíhajú, aby čím dlhšie oddialili samotné rúcanie. Pod korunou sa zozbierajú najmä deti, ale i starší, v snahe byť prvým, kto chytí tužku, alebo halúzku. Keď sa máj zrúca, každý návštevník sa snaží odtrhnúť si kúsok konára, po možnosti so stužkou, a zoberie si ho domov, aby chránil dom pred všetkým zlým. Potom sa pokračuje v speve, tanci a veselici do polnoci, často krát aj dlhšie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára