Vysielanie v slovenskej reči Rádia Ilok: Prijanie Pamätnej medaily za presadzovanie mieru a bezpečnosti vo svete

streda, septembra 24, 2008

Prijanie Pamätnej medaily za presadzovanie mieru a bezpečnosti vo svete

V pondelok, 22. septembra, trojčlenná delegácia Matice slovenskej Ilok odcestovala do Záhrebu, aby v mene matice prijala Pamätnú medailu za presadzovanie mieru a bezpečnosti vo svete. Medailu udelilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Asociácia UN Veterán zo Slovenska z príležitosti 15. výročia odchodu slovenských jednotiek na Balkán.

Odovzdávanie medaily sa uskutočnilo na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Záhrebe, kam odcestovali: predseda MS Ilok Vlatko Miksad, domový správca Josip Miškulin a dlhodobý člen MS Ilok, Juraj Kukučka.

Začiatky vysielania v slovenskej reči na Rádiu Ilok

Nasledujúci text napísal pre Prameň, mesačník Slovákov v Chorvátsku, a webovú stránku Matice slovenskej Ilok profesor Vlatko Miksad.

6. septembra 2003 sa éterom na 101,3 MHz začalo s vysielaním programu na vlnách Rádia Iloka a tým sa splnila aj dávna túžba ilockých Slovákov po vlastnom rádiovom programe v slovenskom jazyku. Prvou moderátorkou vysielania v slovenskom jazyku bola Boženka Dasovićová. Na tomto poste zostala do 20. apríla 2006, kedy z vlastného rozhodnutia dala výpoveď. Vysielanie v slovenskom jazyku zaniklo na takmer 4 mesiace. Predseda MS Ilok Vlatko Miksad sa rozhodol riešiť situáciu zapojením stredoškoláčok Tamary Pucovskej a Any Miksadovej. Spolupráca týchto dvoch moderátoriek trvala do októbra roku 2007, kedy Tamara pokračovala s vzdelávaním v Bratislave. Na jej miesto nastúpila prváčka, gymnazistka, Biljana Ježiková. Keďže je činnosť v rozhlase inakšou aktivitou, akou sa zaoberajú priemerní stredoškoláci, bolo zaujímavé vypočuť si Anu a Biljanu, čo získali touto prácou:

Ana: Dobre je, že sme pri tejto práci dve, lebo by jedna nestíhala všetko urobiť pre povinnosti v škole. Tato robota sa mi páči, lebo som spoznala veľa ľudí a ich povolania. Títo istí ľudia mi ukázali aj svoj spôsob rozmýšľania a názory na niektoré veci. Myslím si, že je človek o niečo bohatší, keď spozná niektoré veci, o ktorých predtým vedel menej, alebo nič. Pri tejto práci som sa naučila, pre mňa nové, slovenské ľudové piesne, zopakovala som si aj spisovnú slovenčinu, ktorú som sa učila na základnej škole, naučila som sa nové slová a istotne teraz správnejšie rozprávam po slovensky. Touto robotou sa nemienim zaoberať v budúcnosti preto, že to necítim ako moje životné povolanie. Ale preto, že toto robím teraz, mám viac skúsenosti vo všeobecnosti - v tejto práci, v živote, v kontakte s ľuďmi - a preto sa mi to páči. Spolu s Tamarou sa môžeme poďakovať Ratkovi Sudeckému, že nás naučil všetkému, čo je potrebné robiť v tejto robote, Vlatkovi Miksadovi, že nám od prvého dňa našej roboty opravoval scenáre a pomáhal pri výbere tém a kladení otázok pri rozhovoroch, a našim spolupracovníkom v Rádiu Ilok, že boli trpezliví s nami, keď sme začali robiť a pomohli nám, aby sme sa ľahšie prispôsobili v redakcii.

Biljana: V lete minulého roku, na jednej tanečnej skúške, sa ma Ana spýtala, či by som s ňou robila slovenské vysielanie na Rádiu Ilok. Veľmi ma to prekvapilo, nemyslela som si, že si vyberie práve mňa. Neviem, či bi som robila túto robotu, keby nebolo mojich rodičov, ktorí ma ochotne podporili. Rozhodla som sa prijať ten záväzok, ale som začala rozmýšľať, ako ja to budem robiť, či ja to budem vedieť, či budem mať času? Budem ja vedieť písať po slovensky, keď sa v Iloku spisovne po slovensky nerozpráva? Potom som si povedala: veď som ja chodila na hodiny slovenčiny na základnej škole. Písať som dobre vedela, ale aj tak naše scenáre opráva profesor Vlatko Miksad, bez ktorého by, verím, to nebolo správne. Zo začiatku mi to išlo trochu ťažšie, ale pomáhali mi dve moderátorky - Ana a Tamara. Najprv som sa naučila, ako správne prečítať nejakú správu, kedy napríklad musím zdvihnúť hlas na čiarky, kedy mám spraviť pauzu na bodky... Najťažšie mi bolo nahrávať rozhovory, interview, s ľuďmi. Prvá manifestácia, ktorú som robila ako moderátorka, bolo Ilocké leto roku 2007. Ana odcestovala a ja som zostala s Tamarou, ktorá mi pomohla pri nahrávaní rozhovorov. Robotu som celkom zvládla, aj napriek tomu, že som vtedy po prvý krát chytila mikrofón a mini-disc do ruky. Leto sa skončilo a ja som začala chodiť na gymnázium. Vysielania pokračovali a mne sa robota, čím ďalej, tým viac, páči. Dostala som mikrofón a disk, ktorým nahrávam rozhovory, robím na počítači, vyberám hudbu do vysielania, píšem scenáre... Od Ilockého leta v roku 2007 som sa zoznámila s mnohými ľuďmi na vysokých funkciách. Mala som veľkú trému zo začiatku, ale časom som sa uvoľnila a teraz je to naozaj dobre. Je tomu 3 mesiace, ako som začala robiť na Rádiu ako jedna z dvoch moderátoriek slovenského vysielania. Zistila som, že som sa veľmi premenila. Uvedomila som si, že mám svoj názor a svoj cieľ. Niektoré veci beriem vážne a ctím seba, ako aj iných. Tak, ako aj Ana, práca moderátorky nie je mojim snom, aby som to robila v budúcnosti. Myslím si, že je to len záľuba, kým nezačnem študovať na fakulte.

Vysielanie v slovenskej reči Rádia Ilok

streda, septembra 24, 2008

Prijanie Pamätnej medaily za presadzovanie mieru a bezpečnosti vo svete

Biljana

Daniel

Ana

O nás

Monografia Slovenské divadlo v Iloku

Daniel a Biljana

Ana a Biljana

Navštívte:

Ratko Sudecký

Vlatko Miksad

Začiatky vysielania v slovenskej reči na Rádiu Ilok

Archív blogu