Tanečníci mládežníckej a staršej folklórnej skupiny ilockého spolku Ľudovíta Štúra sa predstavili s choreografiou pod názvom Metlový tanec, ktorú spracovali Vlatko Miksad a Jarmila Mudrochová, a nacvičila ju Jarmila Mudrochová.
Je to festival slovenskej hudby a folklóru a je najväčším hudobno-folklórnym podujatím vojvodinských Slovákov. Je súťažného charakteru a prezentuje výsledky celoročnej práce a činnosti kultúrno-umeleckých spolkov.
"Tancuj, tancuj" je festival a zároveň aj súťaž hudobno-folklórných tradícií Slovákov v Srbsku. Organizuje sa každoročne. Prvý ročník bol uskutočnený v roku 1970.
Festival sprevádzajú etnovýstavy, výstavy výtvarníkov, ale aj súťaže rybárov, poľovníkov a šachistov. Zúčastňuje sa ho pravidelne okolo 30 spolkov a súborov – i domácich slovenských, i predstavitelia iných národností a hostia zo Slovenska.
O tradícii váľania májového dreva vám ponúkame nasledujúce údaje:
Najstaršia zaznamenaná správa v strednej Európe o stavaní májového dreva pochádza z roku 1255. Do 15. storočia bol máj symbolom ochrany od všetkého zlého. V 15. storočí sa máj stáva znakom vážneho záujmu mládenca o dievča. Na Slovensku stavali máje v nočnej hodine mládenci pred dom dievky, ktorá sa mala vydávať. Bola to informácia pre dedinu, že sa na jeseň bude konať svadba a máj dvíhal budúci mladoženích so svojimi priateľmi, najčastejšie v dohode s budúcimi svokrom. Medzitým, stavali sa aj hanebné máje pred dom dievky, ktorá z hrdosti a pýchy odmietala pytačov. Taký hanebný máj sa neváľal slávnostne, ale ho zahanbený otec najčastejšie zoťal pred zorou, aby nebol dedine na posmech.
Máje sa stavajú v noci z 30. apríla na 1. mája. Drevo musí byť vysoké a rovné, ozdobené rôznofarebnými stužkami, uterákmi a fľaškami. Deň pred váľaním obnovujú mládenci máju výzdobu. Vymenia korunu stromu a dievčatá ju znovu ozdobia. Voľakedy, za starých čias, sa máj váľal na druhý deň Turíc. Od Druhej svetovej vojny sa máj váľa v poslednú nedeľu v máji. Za posledných 20 rokov sa stalo tradíciou, že sa pred váľaním najskôr predstavia tanečníci a speváci z Iloku, novšie už i cezpoľné folklórne skupiny, s folklórnym programom a až potom nasleduje samotné váľanie. Drevo váľajú mládenci, ktorí ho i postavili, v ľudovom kroji, niektorí z nich tancujú s dievčatami okolo dreva. Drevo, po dostatočnom vykopaní, striedavo spúšťajú i dvíhajú, aby čím dlhšie oddialili samotné rúcanie. Pod korunou sa zozbierajú najmä deti, ale i starší, v snahe byť prvým, kto chytí tužku, alebo halúzku. Keď sa máj zrúca, každý návštevník sa snaží odtrhnúť si kúsok konára, po možnosti so stužkou, a zoberie si ho domov, aby chránil dom pred všetkým zlým. Potom sa pokračuje v speve, tanci a veselici do polnoci, často krát aj dlhšie.
Na kurze sa hovorilo o začiatkoch globalizácie mediálnej scény, vzniku tabloidov a bulvárnej správy, tzv. "amerikanizácie" médií, tiež obsahovej kvality tak dennej ako aj „žltej“ tlače, o základoch písania správ, o figurovaní správ ako každodennej potreby súčasnej spoločnosti a význame informovanosti jednotlivca. Okrem toho, hovorilo sa aj o riporte, foto - správe a fotografii vôbec, samozrejme v tlačených médiách. V rámci tohtoročnej Žur školy prebiehal aj rozhlasový seminár.





